Vysokoškolské (ne)tituly

Autor: Ján Malik | 3.4.2018 o 9:35 | (upravené 3.4.2018 o 12:47) Karma článku: 1,78 | Prečítané:  154x

V súčasnosti je školstvo celkom slušne naklonené študentom. Každý má právo na vzdelanie. Avšak, otvára sa tu zásadná otázka, na ktorú existuje množstvo názorov. 

Je správne, aby sa na vysokú školu dostal aj človek, ktorý tam ide vyslovene za účelom získania titulu? Hovorím o človeku, ktorého nezaujíma daný odbor, ktorý študuje. Načo sa hlásil na taký typ školy? Jednotlivé prednášky, semináre si príde len odsedieť a niekedy sa aj stane, že nepríde do školy, čo je rok dlhý. Na skúšky sa naučí, čo mu predložia „dobrí“ kamaráti. Jednoducho sa ich „nabiflí,“ ale pritom nerozumie, čo sa učil. Trefne povedané, zavadzajú študentom, ktorí študovanie berú veľmi vážne, pretože chcú v študovanom obore pokračovať aj v budúcnosti. 

Za týmto všetkým stojí len a len jeden vinník. Hovorím o peniazoch, ktoré v súčasnosti sú silným nástrojom na ovplyvňovanie čohokoľvek. Rovnako na tom sú aj vysoké školy. Či už vo svete, tak aj na Slovensku. Model financovania vysokých škôl je tvorený financovaním podľa výkonov. Vychádza to z prepočítaného počtu študentov a absolventov vysokej školy, pedagogických a nepedagogickým pracovníkov a zamestnancov. V jednoduchosti povedané, čím viac študentov na škole, tým je väčší príliv peňazí do školského systému danej univerzity. Z tohto dôvodu vysoké školy prijímajú čoraz viac a viac študentov.

Keď je väčší počet študentov na škole ako by zvyčajne malo byť, vznikajú z toho komplikácie rôzneho druhu. Jedným zo závažných problémov môže byť ubytovanie študentov v školských domoch, tzv. „intrákoch.“ Študenti často čakajú na vyjadrenie vedúcich ubytovania, či sa im vôbec podarí získať izbu, v ktorej strávia študentský život. Keď študent nemá na výber a nechce čakať veľmi dlho, aby náhodou nezostal bez strechy nad hlavou, často si priplatí viac a ostane bývať na byte či ubytovni. Druhým problémom sú preplnené auly, otrávení študenti a najmä profesori, ktorých nebaví prednášať ľuďom, ktorých to nebaví a nezaujíma ich to.  Taktiež medzi problém môžeme zaradiť rozvrh jednotlivých skupín. Keďže je väčší počet študentov, miestami dochádza ku komplikácii a kolízii rozvrhov. Počet študentov sa zväčšuje ale počet miestností na vyučovanie nie. Systém výučby je potom menej kvalitnejší, na čo doplácajú najmä tí, ktorí školu berú vážne a chcú sa primerane vzdelávať.

Každoročne pribúda počet absolventov vysokých škôl. Vo viacerých zamestnaniach s vami nevytvoria pracovný pomer, pokiaľ nevidia pred menom titul. Áno, je pravdou, sú už aj takí zamestnanci, ktorých nezaujíma titul, ale zručnosť. Avšak, toto nie je tá správna cesta na získavanie úspešných absolventov, a tým aj zručných ľudí vo svojom obore. Takto sa znižuje celá kvalita školského systému, a preto je v zahraničí viac zručnejších ľudí ako u nás.

Mali by sme sa zamyslieť nad súčasnou situáciu a pokúsiť sa to zmeniť k lepšiemu. Na záver by som dodal, že nehádžem všetky školy do jedného vreca. Existujú aj výnimky, kde sa pracuje so študentmi efektívne a tak, ako by to malo byť správne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOŠICE KORZÁR

Účtovník mafiánskeho klanu chce pôsobiť ďalej na Slovensku

Pre mafiánsky klan kúpil hotel v Tatrách. Košice si vybrali pre lety do Nemecka.


Už ste čítali?